Rozhľadňa na Veľkej homoli

     Kvôli predpovedi veľmi nevľúdneho počasia vo Vysokých Tatrách zmenil Turistický klub Horec plánovaný výstup z Popradského plesa na Ostrvu za skalné útvary a vyhliadkovú vežu v Malých Karpatoch. Turisticko-poznávacia akcia priniesla účastníkom viacero prírodných i historických zaujímavostí.

     Poslednú augustovú sobotu sa autobus s turistami dostal nad Pezinok do časti Zumberg. Odtiaľ sa vydávame na stredne náročnú 15-kilometrovú púť po Malých Karpatoch. Prvý zaujímavý skalný útvar, ktorý stretáme, sa nazýva Kamenné vráta. Po hrebeni sa tiahne pás početných kremencových brál, veží a rozvalín. Podivné siluety tohto skalného mestečka, ktoré miestami pripomínajú ruiny stredovekej pevnosti, dodávajú tomuto miestu špecifický a tajuplný ráz. Kúsok ďalej nás víta ďalší pôsobibý útvar – Traja jazdci. Sú to rozorvané skalné bralá svetlosivej či ružovkastej farby, ktoré využívajú aj horolezci ako cvičné skaly. No i bežní smrteľníci môžu pri troške opatrnosti vyliezť až na vrchol, ktorý poskytuje pekný výhľad. Aj naši turisti a turistky si vyskúšali svoju šikovnosť a o pár minút už ostatným kývali z výšky. Pokračujeme červeno značenou trasou smerom na východ. Po ceste nachádzame suchohríby, ale najmä množstvo černíc. Dlhší oddych a prestávku si doprajeme na vrchu Veľká homoľa. 709-metrový kopec týčiaci sa nad mestom Modra je známy 6-poschodovou drevenou rozhľadňou. Z výšky okolo dvadsať metrov si návštevník môže vychutnať kruhový výhľad na samotné Malé Karpaty, Považský Inovec, Tribeč, ba za dobrej viditeľnosti vidno až rakúske Alpy. Na hornom zábradlí stavby sú upevnené smerové tabuľky s označením miest, ktoré možno pozorovať. Prvýkrát vežu vybudoval v roku 1894 Modranský turistický spolok, obnovená bola v roku 2001 na podnet pána Ružeka, ktorého sme pri predchádzajúcej návšteve rozhľadne mali šťastie stretnúť a porozprávať sa s ním.

     Hrebeňom Karpát pokračujeme k vedeckému pracovisku Slovenskej akadémie vied, ktoré pozostáva z dvoch hvezdární, solárnych prístrojov a z meteorologickej stanice. Napokon sa dostávame k osade Piesok. Okrem niekoľkých jazierok a lyžiarskeho vleku sa tu nachádza i známa Zochova chata. Pomenovaná je podľa významného dejateľa Samuela Zocha. Pamätná tabuľa na budove nás informuje, že po vzniku ČSR v roku 1918 pôsobil Samo Zoch najskôr ako správca Slovenskej národnej rady, neskôr ako vládny komisár Bratislavskej župy. Ako prvý slovenský župan sa zaslúžil o usporiadanie národnostných pomerov, zriaďoval a podporoval kultúrne a školské inštitúcie, pričinil sa tiež o zaistenie Žitného ostrova pre Československo. Chata však zrovna dnes hostila veľkolepú svadbu, tak sme sa presunuli do menšej, ale príjemnej reštaurácie, kde sme hladným žalúdkom dopriali teplé jedlá a studené nápoje.

     Po obednej prestávke sa poberáme k ďalšiemu interesantnému skalnému celku, a to k Tisových skalám. Ak by sa niekto pohoršoval, prečo je prírodný útvar pomenovaný po rozporuplnom politikovi, dĺžeň nad ypsilonom napovie, že skaly sú nazvané nie podľa vojnového zločinca Tisa, ale podľa ihličnatého stromu tis, ktorý kedysi hojne rástol v okolí. Skalnatý celok pozostáva z troch oddelených častí a vytvára vskutku očarujúce a fotogenické miesta. Posledným zaujímavým miestom, ktorým prechádzame, je Zámčisko. V dávnoveku sa tu nachádzalo hradisko, ktoré vzniklo z dôvodu veľmi dobrého výhľadu na Modru a okolie. Dodnes sú badateľné zvyšky obranných valov pod lesnou pôdou. Je to i významná archeologická lokalita; osídlenie tejto oblasti je datované do staršej doby železnej, teda približne pred 3500 rokmi. Hradisko dosiahlo najväčší rozmach v období Veľkomoravskej ríše. Náučné tabule nás informujú nielen o vzácnych archeologických nálezoch, ale aj o rastlinstve a živočíšstve v tejto lokalite. Napokon schádzame do rekreačnej oblasti Modra-Harmónia, ktorá je zaplavená nielen množstvom chát a hotelov, ale i áut s bratislavskými značkami...