PREDVIANOČNÁ  NÁVŠTEVA  BUDAPEŠTI

 

sobota  7. decembra 2024

 

Pozývame vás na spoznávací zájazd do Budapešti.

Akci sa uskutoční za každého počasia.

V rámci programu navštívime so sprievodkyňou tieto objekty :

-         Námestie hrdinov

-         Budínsky hrad

-         Matyášov chrám

-         Reťazový most – presun z Budína do Pešti

-         komplex Parlamentu

-         veľkolepú baziliku svätého Štefana

-         hlavné námestie Vörösmarty

 

Prejdeme sa po vyzdobenom meste, navštívime vianočné trhy, obchody, reštaurácie, kaviarne a stánky.

 

Zoberte si občiansky preukaz, kartičku poistenca, nabité mobily, platobnú kartu, prípadne aj forinty.
 

Cena :  členovia TK Horec a študenti 18 eur, nečlenovia 20 eur.

 

Čas odchodu :  o 6:00 zo Šípku, o 6:10 od železničnej stanice.

 

Čas odchodu domov :  o 18:00.

Príchod do Partizánskeho okolo 21:45 hod. Presný čas príchodu bude závisieť

od zjazdnosti a preplnenosti ciest a od veľkosti prestávok.


* Autobus ráno pojde cez Malé a Veľké Uherce, Zlaté Moravce, Mochovce a Štúrovo.

* Naspäť pôjde cez Štúrovo, Mochovce, Zlaté Moravce, Skýcov, Klátovu Novú Ves a Turčianky.

 

FOTOGRAFIE

 

*************************************************************

 

Predvianočná návšteva Budapešti

 

            Minulý rok začal turistický klub Horec s novou tradíciou, a to s organizovaním zájazdov do vianočne vyzdobených miest susedných štátov. Prvým výletom takéhoto druhu bola návšteva Krakova a druhým tohtoročné spoznávanie Budapešti.

 

Takmer šesťdesiat turistov sa prvú decembrovú sobotu vybralo k našim južným susedom. Cestou sme na pumpe v Štúrove vyzdvihli objednanú sprievodkyňu Katku. Tá hneď po vstupe do autobusu chytila do ruky mikrofón a začala nás oboznamovať s históriou Štúrova, Ostrihomu a napokon i Budapešti. Najprv mierny šok a potom salvu smiechu v nás vyvolal názov Kokotvár. Nešlo však o žiaden vulgarizmus, ale ako nám upresnila sprievodkyňa, je to historický názov Štúrova, ktorý v preklade znamená niečo ako kohútie mesto. Podrobne nám porozprávala aj o monumentálnej bazilike v Ostrihome. Ešte niečo vyše hodiny cesty a prichádzame do Budapešti. Je to jeden a pol miliónové mesto ležiace na Dunaji. Vzniklo spojením Budína, Starého Budína a Pešti. Najprv si na peštianskej strane pozrieme Námestie hrdinov. Obrovská plocha je známa najmä Pamätníkom milénia. Tento pomník pripomína tisícročie od príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny. Jadrom pamätníka je 36 metrov vysoký stĺp, na vrchole ktorého stojí postava archanjela Gabriela. V polkruhovej kolonáde sa nachádzajú významné postavy maďarskej histórie na čele s uhorským kráľom Štefanom.

 

Po prehliadke námestia nás autobus odviezol do Budína. Tam vystupujeme na hradný vŕšok a prehliadame si Budínsky hrad. I za zamračeného počasia je z výšky krásny výhľad na celú Budapešť. Po Dunaji sa plavia lode, nad centrom mesta sa vznáša teplovzdušný balón. Podobne ako na Námestí hrdinov, i tu na hrade sa nachádza viacero sôch, väčšinou znázorňujúce významné postavy maďarských dejín sediace na koni. Nech sú už Maďari akíkoľvek, ale na svoju históriu sú hrdí a pripomínajú si ju takmer na každom kroku. Na hradný vrch vedie okrem výťahu a niekoľkých schodísk aj ozubená lanovka – zubačka. Všade sa tmolí veľké množstvo návštevníkov; prišli z celého sveta, stretávame tu napríklad Japoncov a Číňancov. Pozrieme si Matyášov chrám a po Reťazovom moste, ktorý nemá pilóny, ale visí na lanách, prechádzame späť do Pešti. Schodíkmi schádzame k Dunaju. To by nebol náš otužilec Mišo, aby nevyskúšal teplotu vody vlastnými nohami. Vyzul sa a šup s nimi do Dunaja. Populácia vodných živočíchov razom klesla na polovicu.

 

Ďalším cieľom našej prehliadky je monumentálna budova maďarského parlamentu. Návštevníka zaujmú najmä neogotické vežičky, ktorých je presne 365. O veľkoleposti stavby svedčí aj fakt, že v budovách parlamentu je 691 miestností a skoro 20 kilometrov chodieb a schodísk. Na stavbe tejto budovy sa podieľali aj slovenskí murári a majstri, hlavne z Liptova. Od parlamentu prechádzame k prezidentskému palácu, kde sa práve vymieňajú stráže. Šermujú puškami a predvádzajú nie celkom pochopiteľný rituál. Potom už smerujeme do centra mesta na hlavné námestie s názvom Vörösmarty. Je krásne vyzdobené a preplnené stánkami. Stala sa z neho tržnica. Ako sa dalo očakávať, predajcovia neprijímali eurá. Aké však bolo naše prekvapenie, keď odmietali aj ich rodné platidlo. V Maďarsku nechcú forinty! Platiť sa dalo jedine kartou. A tak tým z nás, ktorí si doma poctivo zamenili eurá, zostalo niekoľko desiatok farebných papierikov, ktoré nevedeli minúť. Na námestí hrala hudba a spievali speváci, všetko bolo rozžiarené a vyzdobené. Teplé pikantné jedlá rozvoniavali doďaleka. Dominantou priestranstva je Bazilika svätého Štefana. Je to najväčší rímskokatolícky chrám v Budapešti a tretí najväčší v Európe. Jeho výška je 96 metrov. Do chrámu sa zmestí až 8500 návštevníkov. I my sme po zaplatení 4-eurového vstupného vošli dnu a prezreli si obrovské priestory baziliky s pozláteným oltárom, velikánskym organom, mnohými sochami, krásnymi freskami a vitrážami.

 

Po šiestej hodine večer sadáme do autobusu, ktorý nás rýchlo a bezpečne dovezie do Štúrova (historický názov už radšej opakovať nebudeme). Tam sa potleskom rozlúčime s našou milou sprievodkyňou a po prestávke na pumpe pokračujeme okolo Mochoviec do rodného mesta.