Krásna jeseň na Demiane a Šášove

     Kým v prvej polovici roka musel turistický klub Horec zopár naplánovaných akcií kvôli pľuhavému počasiu zrušiť, jesenné túry sa celkom vydarili. Aj tá posledná, ktorá sa konala začiatkom novembra a zaviedla polstovku záujemcov do Štiavnických vrchov, aby si vychutnali výhľady z Demiana, Suti a preskúmali ruiny Šášovského hradu.

     Trasa začínala v obci Hronská Breznica. Náučný chodník nás vyviedol cez pekné rozľahlé lúky a listnatý les so žlto a hnedo zafarbenými stromami k prvému dnešnému cieľu. Tým bol 670-metrový vrch Demian. Jeho vrchol tvoria bralnaté piliere z andezitu. Erózia v nich vymodelovala najrôznejšie útvary, vrátane menších skalných okien. Priam rozprávkovú atmosféru dodáva tomuto miestu rastlinstvo, od starých, vekom poznačených stromov cez papradie až po machom obrastené balvany. Preskúmali sme skalné pukliny a okná, ďaleká viditeľnost bez oparu nám dovolila vychutnať si výhľady na veľkú časť Pohronia s protiľahlými pohoriami včítane nášho Vtáčnika.

     Po zostupe z Demiana, osviežení vodou z pekne upravenej studničky vychádzame z lesa a znovu sa ocitáme na rozsiahlych lúkach. Tam na nás okrem viacerých poľovníckych posedov čakala aj desiatka kruhových balíkov sena, na ktorých sa vybláznil najmä deväťročný Adamko. Toho potešil i nález nábojnice z 9-milimetrovej zbrane. I keď mierne odrastení, využili sme aj hojdačku zavesenú na staršej hruške. Okolo stromov so štrbinami v kmeňoch, kam sa mohol vopchať i dospelý človek, sa dostávame pod kopec Suť. Výstup naň bol najtvrdším orieškom dnešnej 17-kilometrovej túry. Veľmi príkry a šmykľavý svah viacerých pritiahol k zemi, iní sa na vrchol štverali štvornožky, pričom prekonávali okrem prevýšenia aj prekážky v podobe popadaných kmeňov. Napokon sa po hodnej námahe dostávame na najvyšší bod Suti, ktorý sa nachádza vo výške 718 metrov. Vrch je hodný svojho názvu – naozaj má sutinový charakter s množstvom úlomkov hornín, po ktorých sa nekráčalo najlepšie. Vynaložené úsilie však stálo zato. Zo skalnej vyhliadky nachádzajúcej sa južne od vrcholu boli nádherné výhľady na Štiavnické vrchy so Sitnom, na fabriky v Žiari nad Hronom i na menšie osady roztrúsené pod svahmi okolitých pohorí. Náročný výstup zvládol aj náš 77-ročný člen Anton so strojčekom na srdci. Keď sa chce, tak sa dá.

     Ani zostup zo Suti nebol pohodlný. Neobnovovaná zelená turistická značka sa občas stratila, občas bola zabarikádovaná polámanými stromami. I toto sme však prekonali a tešili sa na posledný cieľ dnešného putovania, ktorým bol Šášov. Je to zrúcanina hradu z 13. storočia vypínajúca sa na brale priamo nad dolinou rieky Hron. Úlohou pevnosti bolo strážiť hronskú obchodnú cestu a vyberať na nej mýto. Po kuruckých vojnách v roku 1708 hrad začal pustnúť. Povesť zverejnená na jednom z náučných panelov hovorí, že keď raz bol istý zvolenský veľmož na poľovačke, napadla ho obrovská medvedica, zvalila ho na zem a bola by ho i zachlomaždila, nebyť odvážneho dvorného šaša, ktorý medveďa kyjakom toľko udieral, až to zubatá šelma vzdala a hladná sa pobrala do kríkov. Z vďaky za záchranu života dal veľmož postaviť svojmu šašovi tento hrad. Rozlohou skôr menší, ale so zachovalými obvodovými múrmi, mnohými oknami a niekoľkými miestnosťami nám poskytol miesto na oddych a občerstvenie. V súčasnosti sa rekonštruuje, takže niektoré zachovalé komnaty boli pozamykané. Na nádvorí si do sytosti oddýchneme a načerpáme energiu z jesenného slnka, ktoré zaujímavo osvetľuje východné hradné múry. Potom už zbehneme do Šášovského Podhradia a poberieme sa na cestu domov. Z autobusu ešte zakývame ďalším dvom zrúcaninám – obnovovanému Revišťu a Žarnovickému hradu, ktorý je prestavaný na kaštieľ.