Na Michalovom vrchu

     Prvá tohtoročná túra klubu Horec viedla na neďaleký Michalov vrch. Pôvodne naplánovaný termín akcie 6. január sa kvôli veľmi zlému počasiu presunul o týždeň neskôr. V oné sobotné ráno sa do autobusu natlačilo okolo 58 turistov a ďalší prišli na Ondrášovú, kde bol štart dnešnej trasy, autami. Spolu sa nazbieralo až 76 turistov.

     Neznačkovanými lesnými cestičkami pomaly stúpame na 541-metrový Michalov vrch. Je to bralnatý kopec, na ktorom bolo identifikované laténske hradisko s akropolou z 1. storočia pred naším letopočtom a tiež hradisko z raného stredoveku. Dajú sa tu vidieť základy kamenného hradu. Vo svojej dobe patril k najväčším na Slovensku. Bolo primrznuté, takže blato nás tentoraz neotravovalo. Po necelých dvoch hodinách prichádzame na vrchol. Z blízkych skál ružovkastej farby nazvaných Pekná vyhliadka máme veľmi pekný výhľad na horné Ponitrie, Nitrické vrchy a hrebeň Vtáčnika. V priehlbine si zakladáme oheň. Desiatky účastníkov povyťahovalo špekačky, slaninu a nad plameňmi si pripravovali teplý obed. Okrem stola a lavičiek sa na Michalovom vrchu nachádzajú aj náučné tabule, panel s mapou a vrcholová kniha. Okolie je porastené zakrpatenými dubmi.

     Po dokonalom oddychu a nasýtení sa pokračujeme na Vrchhoru. Je to menšia čistinka s barokovou kaplnkou a zrúcaninou kostola. Nachádza sa tu i altánok s lavičkami a ohniskom. Vrchhora bola niekdajším pútnickým miestom a križovatkou obchodných ciest. Dnes tadiaľto vedie turistická i cyklistická značka. I tu si turisti poopekali, čo nestihli počas prvej zastávky, poprihlasovali sa na najbližšie túry a poponúkali sa prinesenými sladkosťami. Zopár vytrvalcov si odbehlo aj na ďalší kopec – Veľký Vracov. Po sieste na Vrchhore sa vyberáme okolo Červenej kaplnky na Hlboké. Sú to rozsiahle lúky pod Osečným, na ktorých sa nachádza zopár starších domčekov so záhradami. V strede lúky je ďalšia kaplnka, táto aj s návštevnou knihou. K dispozícii sú lavičky a stôl. Dvadsať minút južným smerom od Hlbokého sa nachádza Kamenná brána a nad ňou novšia rozhľadňa Chotenovec, ktorú dnes zopár účastníkov tiež navštívilo. Väčšina však išla klasickou žlto značenou cestou k bývalej chate Ondrej a odtiaľ do Partizánskeho, kde svoju 15-kilometrovú púť skončila na Salaši.