Turisti v Slovenskom raji

     Druhú májovú sobotu sa takmer šesťdesiat milovníkov prírody z klubu Horec vybralo na návštevu jedného z našich najkrajších pohorí – Slovenského raja. Namiesto notoricky známych roklín ako je Suchá Belá, Veľký Sokol či Piecky tentoraz zamierili do južnej časti. Cieľom bolo prejsť Zejmarskú roklinu a vystúpiť na Havraniu skalu.

     Trochu zamračená, ale našťastie nie upršaná sobota bola tým správnym dňom, kedy na túrach nie je ani priveľmi teplo, ani vlhko. 13-kilometrová trasa začínala v osade Biele Vody. Po zaplatení 3-eurového vstupného vchádzame do Zejmarskej rokliny. Je to krátka exponovaná tiesňava, jediná v južnej časti Slovenského raja. Výstup cez strmé skalné terasy bol zabezpečený rebríkmi, stúpadlami a reťazami. Po úzkých chodníkoch a kameňoch, po potoku a rebríkoch sa dostávame k Nálepkovým vodopádom. Je to sústava viacerých kaskádovitých vodopádov pomenovaná podľa kapitána Jána Nálepku, hrdinu bojujúceho v neďalekom okolí proti fašistom. Nad nimi zíva veľká skalná diera, je tu i niekoľko previsov a príkrych brál.

     Po prechode touto kratšou roklinou, pred koncom ktorej je pekne upravená studnička, sa dostávame na rozľahlú planinu s názvom Geravy. Nachádza sa tu menšia zoo s pštrosmi, diviakmi a baranmi. Stojí tu moderný horský hotel, ktorý nám ponúkol teplé jedlá a studené nápoje. Z obce Dedinky sem vedie aj lanovka, my sme však 230-metrové prevýšenie zdolali peši. Po nakŕmení nielen seba, ale aj dvoch mačiek, ktoré sa motali okolo lavičiek, pokračujeme do Malých Zajfov. Ide o prírodnú rezerváciu, kde sa z náučných panelov dozvedáme, že v okolí žije okrem vysokej, srnčej a čiernej zveri aj rys ostrovid, vlk dravý, salamandra škvrnitá, sokol myšiar, sova obyčajná, žlna zelená a niekoľko druhov hadov. Na tabuli sú vyobrazené nielen podoby týchto zvierat, ale aj ich stopy. Ďalšou zaujímavosťou, ktorú sme navštívili, bol Občasný prameň. Je to ojedinelý krasový útvar, kde voda z tohto prameňa vyteká len občas. Tento jav sa vysvetľuje tým, že prameň je napojený na jaskynný systém s chodbami v tvare obráteného písmena V. Ak vodný stlpec dosiahne jeho vrchol, voda prepadne cez krasový sifón a otvorom v zemi vytečie na povrch. Začiatok vyvierania ešte donedávna ohlasoval tzv. klepáčik – dômyselné zariadenie podobné vodným mlynom. Dnes sme šťastie nemali, prameň mal prestávku.

     Strmým výšľapom sa dostávame na Havraniu skalu – výrazný bralnatý vrchol poskytujúci jeden z najpôsobivejších výhľadov na Slovensku. I nám sa naskytli zaujímavé pohľady, okrem iného aj na Kráľovu hoľu, ktorá bola čiastočne zasnežená. Pod skalou sa nachádzajú štyri jaskyne. Najväčšia z nich, ktorú sme aj preskúmali, mala dĺžku 39 metrov. Z Havranej skaly klesáme do Stratenského kaňona. Podobne ako Zajfy, aj toto je prírodná rezervácia s náučným chodníkom a panelmi. Po okraji úzkej cestičky sa vypínajú majestátne bralá s mnohými skalnými dutinami. Tečie tu riečka Hnilec, ktorá poskytuje dostatok vlahy pre sýtožlté záružlie močiarne. Napokon prichádzame do dedinky Stratená. Horská obec leží v krásnom prírodnom prostredí. V minulosti sa v jej chotári ťažila medená, niklová a kobaltova ruda. Tie sa spracúvali v miestnej hute.

     Keďže oproti plánu sme túru zvládli o pol hodinu skôr, cestou domov sa ešte zastavujeme pri unikátnom technickom diele – Chramošskom viadukte. Je to pozoruhodná železničná stavba postavená asi pred sto rokmi. Klenbový oblúkový most má výšku až 18 metrov a dĺžku 115 metrov. Deväť kamenných oblúkov nesie koľajnice. I my sme mohli už pri nasadaní do autobusu vidieť, ako viaduktom prefrčal osobný vláčik. Deň plný zaujímavostí a krásnej slovenskej prírody zavŕšili účastníci spevom ľudových piesní. Pri prejazde okolo Kráľovej hole to samozrejme bola pieseň Na Kráľovej holi a pri prechode Heľpou zase To ta Heľpa. V autobuse nás vtipmi a hádankami zabával náš najmladší turista 9-ročný Adamko, ktorý dostal tento zájazd ako narodeninový darček.