Na Veľkej Javorine

     Namiesto Nízkych Tatier, kde meteorológovia predpovedali hustý dážď, sa štyridsiatka horcov vybrala prvú augustovú sobotu do pohoria Biele Karpaty. V pláne mali vystúpiť na ich najvyšší vrchol Veľkú Javorinu, občerstviť sa v Holubyho chate a vyliezť na 40-metrovú rozhľadňu Jelenec.

     Po príchode do Starej Myjavy, kde 21-kilometrová túra začínala, nás čakala zamračená obloha. Hlavne, že nepršalo. Po miernom výšľape na lesnú križovatku Krúžok, kde stál pekný náučný panel, sa ocitáme na štátnej hranici s Českom. Po nej kráčame na Kubíkov vrch a k Dibrovmu pomníku. Generál Iľja Dibrov bol veliteľ 2. Stalinovej partizánskej brigády, ktorá oslobodzovala Československo. Na tomto mieste generál na jeseň roku 1944 padol. Pokračujúc po hranici na vrchol pohoria sa pomaly tvorí hmla. Počas chôdze oddychujeme vo viacerých altánkoch a prístreškoch. Po príchode na 970-metrovú Veľkú Javorinu si prezrieme kameň s nápisom „Tu bratia vždy sa stretať budú.“ Vrch, opradený povesťami a ospevovaný v mnohých piesňach, je totiž symbolom česko-slovenskej vzájomnosti a každý rok sa tu konajú stretnutia našich bratských národov. I dnes tu stretáme viacero Moravákov a Čechov. Hmla tak zhustla, že keď sme prišli ku kužeľovitému vysielaču pod vrcholom, viditeľná bola iba jeho spodná tretina. Spoločné fotografie sme v takomto počasí ani nerobili. Radšej schádzame k Holubyho chate, kde si doprajeme dlhší oddych a teplé jedlá z poctivej domácej kuchyne. Ubytovňa bola postavená pred 101 rokmi a je pomenovaná podľa Jozefa Holubyho, významného prírodovedca a botanika, ktorý organizoval zbierku na jej postavenie. Okrem stravy poskytuje chata aj celoročné ubytovanie a jej súčasťou je i miestnosť s knižnicou.

     Po dokonalom oddychu schádza väčšina horcov do dediny Cetuna, kde je cieľ dnešnej túry. Zo desať účastníkov však pokračuje po štátnej hranici na vrchol Jelenec. Nachádza sa tu schátralá vojenská základňa z čias socializmu a veža vysielača, teraz prerobená na rozhľadňu. Kovová konštrukcia sa týči do výšky 40 metrov, čo je viac ako 12-poschodový činžiak. Veža má päť poschodí a každé dve susedné sú spojené kolmým 8-metrovým rebríkom. Vylezenie na najvyšší bod rozhľadne je skutočne adrenalínový zážitok a nie je to veru pre každého. Ani z našich desiatich turistov sa tam neodvážili všetci. Úplne hore, kde nás vítala slovenská a česká zástava, poriadne fúkalo, ale výhľad bol fantastický. Ako na slovenskú, tak aj na moravskú stranu. Doobedňajšia hmla sa stratila a objavilo sa slnko, takže bolo vidno doďaleka, napríklad aj náš Vtáčnik a Tribeč, ale tiež známe Vršatské bralá. Potom už popri Lesníckej chate pod Javorinou schádzajú i výškolezci do Cetuny, aby o štvrtej hodine nasadli do autobusu, ktorý ich okolo hradov Beckov a Trenčín doviezol domov.