Uverejnené články o TK Horec v roku 2025


Horci na Inovci

      Tentoraz nie na Pohronskom, ako v novembri minulého roka, ale na Považskom. Tam smerovala prvá tohtoročná túra klubu Horec. Z obce Dubodiel smerujeme po modrej značke v ústrety 1042-metrovému vrchu Inovec, ktorý je najvyšším bodom pohoria. Na lesnom chodníku je asi päť centimetrov snehu. Obloha je zatiaľ čistá, oblaky vytvárajú pôsobivé zhluky. Prichádzame k miestu, kde na mohutnom pni tkvie tabuľka s textom: Zákonom chránený jaseň. Mladé jasene okolo spíleného starčeka vysadili pred pár rokmi obyvatelia Dubodiela. Oddýchneme si pri mláďatách stromov, zjeme čo-to z prinesenej stravy a ďalej stúpame po mierne zasneženej cestičke hore na vrchol.

       Na najvyššom bode pohoria nás víta turistický smerovník. Oznamuje, že stojíme na Inovci vysokom 1042 metrov. Nachádza sa tu schránka s vrcholovou knihou, ohnisko, triangulačný bod, dva drevené kríže, náučný panel, altánok s lavičkami, dva telekomunikačné vykrývače a kovová rozhľadňa Helena. Jej vrcholová plošina je vo výške 22 metrov nad úrovňou terénu. Keďže sme však počas stúpania vošli do oblaku, výhľady na Kľak, Fatru či Tatry nám neboli dopriate. Pekné boli aspoň dobiela zasrienené stromy naokolo. Trochu viac výhľadu na Považie poskytla nižšie položená vyhliadka doktora Bundalu.

      Po polhodinke klesania, ktoré si náš najmladší turista Damien zrýchľuje klzákom, prichádzame na Chatu pod Inovcom. V jej blízkosti sa nachádza lyžiarsky vlek, ten však dnes nefunguje.


      Chata disponuje takmer 70-timi lôžkami a jej súčasťou je aj reštaurácia s ponukou teplých a studených jedál a nápojov. Pobudneme tu dobrú hodinu, ochutnáme voňavé polievky a hlavné jedlá. Drevené steny chaty zdobia poľovnícke trofeje, obrazy, na predaj sú rôzne suveníry, mapy, náplasti, ba i zubné kefky. Zdá sa, že chatár myslí aj na ústnu hygienu turistov, ktorí tu neplánovane zostanú na noc. Ľudí je tu dnes tak veľa, že sú do posledného miesta naplnené dve jedálne a ešte pätnásť ďalších záujemcov stojí pred dverami v rade, aby sa dostali dnu. Prišli buď peši alebo autami po spevnenej lesnej ceste.

      Po nasýtení a napojení sa vstávame a uvoľňujeme miesto čakajúcim pocestným. Zasmejeme sa na predpovedi počasia podľa visiaceho motúza a k nemu priložených vysvetliviek, po chvíli prichádzame k skalnému útvaru, kde kedysi žil pustovník František. Ten sa v polovici 17. storočia kvôli nešťastej láske utiahol do jaskyne, kde žil a pomáhal ľuďom až do konca života. Zrútená jaskyňa vraj doteraz skrýva jeho telesné pozostatky. Neskúmali sme, či je to pravda. Čaká nás totiž strmý zostup šmykľavým zľadovateným chodníkom, kde viacerí z nás okúsili tvrdosť inoveckej pôdy. Niektoré pády boli naozaj dosť bolestivé. Napokon prichádzame k skrachovanému motorestu Radar, kde na parkovisku stojí náš autobus. Prvá tohtoročná túra sa i napriek slabej viditeľnosti vydarila a veríme, že také budú aj ostatné.


Ľ. Mazán, Tempo, 27.1.2025



Rekord v účasti na Osečnom opäť prekonaný

      Posledný minuloročný deň, i keď v meste vládla hmla, sa pred deviatou hodinou začali pri dolnom pomníku schádzať milovníci prírody. Turistický klub Horec organizoval 11. ročník Silvestrovského výstupu na Osečný. Predseda klubu privítal účastníkov, zaželal im šťastný nový rok a pozval ich na najbližšiu akciu, ktorá sa uskutoční prvú januárovú sobotu. Bude ňou výstup na Inovec s návštevou rozhľadne a chaty pod lyžiarskym svahom.

       Po privítaní a vinšoch sa už päťdesiatka účastníkov vydáva serpentínami na horný pomník. Tam nasleduje kratší oddych a spoločná fotografia. Na križovatkách sa k hlavnému prúdu pridávajú ďalší a ďalší turisti. Druhou zastávkou hadiacich sa tiel je lavička pri stožiari vysokého napätia. Výhľad sa kvôli hustej hmle nekoná. Zaujímavé je iba 50-hertzové bzučanie drôtov, ktoré prenášajú státisíce voltov. Snehu tento rok nebolo, stromy sú však obalené pekným srieňom, ktorý tvorí na konárikoch kratšie ihličky.

      Na 552-metrovom vrchu Osečný, kde sa nachádza stôl, lavička, ohnisko a vrcholová kniha, sa postupne schádza veľké množstvo účastníkov. Tí prichádzajú nielen po žltej značke z Partizánskeho, ale aj z iných smerov. Spolu sa nás na vrchole zišlo až 145, čo je rekordný počet počas celej 11-ročnej histórie tohto podujatia.


      Okrem predstaviteľov čeľade homo sapiens sa tu vyskytuje aj niekoľko kusov psieho plemena. Príchodzích víta blčiaci oheň, ktorý ako každoročne pripravili turisti z Kolačna. Tí už niekoľko dní pred akciou napílili, posekali, naukladali a pozakrývali drevo. Varené víno zase pripravili „vysokohorskí nosiči“, ktorí v bandaskách vyniesli na vrchol nielen 40 litrov bieleho vínneho moku, ale aj vodu, kotol so stojanom, cukor a nevyhnutné aromatické koreniny. Podľa odporučenia na internetovej stránke si každý účastník priniesol svoju vlastnú šáločku, aby sme plastovými pohárikmi nezanášali prírodu. Na stoloch sú porozkladané koláčiky všakovakých druhov, jednohubky, pagáčiky, obložené chlebíčky, poniektorí priniesli aj klobásu, syr či slaninu, ktorú si opekajú nad plameňmi. Z kotla vychádza sladkastá vôňa vareného vínka. Štyria otužilci – i keď teplota vzduchu sa pohybuje okolo nuly – si vyzliekajú vetrovky i tričká a odhaľujú pred zrakmi prítomných svoje vyšportované telá.

      Po troch hodinách na Osečnom strávených s priateľmi a kamarátmi z Horca či zo susedných turistických klubov, po rozhovoroch a ochutnávke prinesených lahôdok si spravíme vrcholové fotografie, zapíšeme sa do knihy návštev a pomaly sa vraciame späť k svojim rodinám. Niektorí turisti sa ešte večer stretli na námestí, aby pokračovali v oslave a pri diskohudbe a ohňostroji privítali Nový rok.


Ľ. Mazán, Tempo, 20.1.2025



Štvrťstoročnica Výstupu na Žarnov

      Za krásneho počasia sa turisti z klubu Horec, ale nielen oni, vydali na tradičný vianočný výstup na sopečný vrch Žarnov. Ten sa nachádza na okraji pohoria Vtáčnik a z jeho vrcholu je nádherný kruhový výhľad. Okrem horcov sa výstupu zúčastnili aj turisti z Oslian, Prievidze, Skačian, Veľkých Uheriec a z ďalších klubov. Celé rodiny, s deťmi a niektoré i so psami, stúpali po lesnej ceste označenej žltou značkou na 840-metrový vrchol. Ten sa nachádza v prírodnej rezervácii Buchlov. Zástupy turistov sa tešili zo slnečného počasia, modrej oblohy a nezablatenej suchej cesty. Iba miestami, najmä v chládku, sa dali nájsť ojedinelé stopy snehu.

       Keďže išlo o 25. ročník výstupu, predseda Regionálnej rady KST Prievidza Milan Lomnický predniesol na vrcholovej rovinke slávnostný prejav. Zároveň odovzdal predsedovi TK Horec Petrovi Horváthovi ďakovný list za zorganizovanie všetkých dvadsiatich piatich ročníkov tejto obľúbenej akcie.


      Po rozdaní magnetiek pripomínajúcich dnešný výstup sa už účastníci oddali hodovaniu: poponúkali sa vianočnými sladkosťami, naliali si prinesenú kávičku, čaj, či niečo ostrejšie. Výhľady boli skutočne fantastické: ako na dlani sme mali okolité dedinky i mesto Partizánske, v diaľke bol vidieť Považský Inovec so svojimi rozhľadňami, Rokoš, Strážov, Magura, zasnežený Kľak, ba aj časť Veľkej Fatry. Horcov sa na Žarnove zišlo 64, ale spolu sa tam vystriedalo vyše 150 turistov. Oproti minulým rokom si prítomní všimli jednu zmenu: na vrchole chýbal drevený kríž. Ten totiž počas roka odhnil a spadol do trávy. Obci Oslany sa doteraz nepodarilo dopraviť hore a namontovať nový kríž, takže skala je v súčasnosti bez neho. Po vyše hodinovej sieste na vrchole a vychutnaní si výhľadov sa účastníci pomaly pobrali späť k svojim autám, ktoré na nich čakali pri točni autobusov na Ľubianke.


Ľ. Mazán, Tempo, 13.1.2025