Potulky po Štiavnických vrchoch

     Druhou tohtoročnou túrou klubu Horec bol zájazd do stredoslovenského pohoria Štiavnické vrchy; tie sú zároveň i prírodnou rezerváciou. Sopečným vrchom dominuje Sitno – povesťami opradený kopec, v ktorom sa vraj ukrývajú rytieri pripravení pomôcť Slovákom, keď im bude najhoršie. Horci sa tentoraz vybrali trochu severnejšie, a to na vrchol s názvom Kerling. Na svoje si prišli aj lyžiari, ktorí vyskúšali umelý sneh v stredisku Salamander.

     18-kilometrová trasa začala v starobylej banskej obci Hodruša-Hámre, v časti Jelšová. Dedina je známa ťažbou zlata a striebra už od 13. storočia. Hneď po prvých metroch chôdze prichádzame k peknej kaplnke s priľahlou farou. Kúsok ďalej na nás čaká opustená štôlňa, do ktorej sa bez problémov dá vojsť. Svietiac si mobilmi preskúmali sme ju asi do 30-metrovej dĺžky. Cestou po zelenej značke stretáme ešte niekoľko technických stavieb – ťažobné veže, kolesá výťahov a vozíky čoby pozostatky stáročnej banskej činnosti. Hodruša i neďaleká Banská Štiavnica je doslova prevŕtaná šachtami a štôlňami, niektoré su verejnosti oficiálne prístupné, či už so sprievodcom alebo bez.

     Po zaznamenaní historických objektov na mobily či fotoaparáty pokračujeme po turistickej značke. Rustikálne drevené smerovníky nám ukazujú, kam sa budeme v najbližších minútach uberať. Počas stúpania na najvyšší bod dnešnej túry sa krajina začína zahaľovať do hmly. Tá sa stále zhusťuje, takže po výstupe na Kerling nevidíme skoro nič. Na rozsiahlej horskej lúke rozoznávame iba murovanú kaplnku s názvom Ave Maria. Okrem nej je na lúke smerovník a križovatka značkovaných chodníkov, ktoré vedú po hrebeni Štiavnických vrchov. V hmle pokračujeme smerom na východ a po chvíli prichádzame k drevenému altánku, kde si doprajeme kratšiu pauzu. Na lazoch Hadová sa pasú ovce, kravy a tieto úžitkové zvieratá strážia dva veľké ovčiarske psy. I keď niektorí z nás mali pred nimi rešpekt, z areálu sa von nedostanú, ten je totiž obohnaný elektrickým ohradníkom. Na lazoch vidíme polozbúrané domy, ale aj niekoľko pekných dreveníc. Pokračujúc po zaviatej ceste si v snehu všímame veľké odtlačky pripomínajúce medvedie stopy. Prechádzame okolo viacerých pamätníkov venovaných padlým partizánom; na okolí pred osemdesiatimi rokmi prebiehali urputné boje. Napokon schádzame k rekreačnému a lyžiarskemu stredisku Salamander.

     I my máme dnes medzi sebou zopár vyznavačov lyžovania. Hlavným dopravným prostriedkom je pre nich vyhrievaná lanovka s dĺžkou 1270 metrov. Zjazdovka, v prípade potreby umelo zasnežovaná, je dlhá až 1400 metrov. Naši štyria lyžiari si kúpili celodenné lístky a do sýtosti sa polyžovali na štiavnických svahoch. My pešiaci sa zatiaľ zohrievame teplými jedlami v jednej z niekoľkých reštaurácií a bufetov. Keďže je ešte dosť času, okolo horného Hodrušského jazera prejdeme k väčšiemu dolnému jazeru a celé ho obídeme. Je to tajch s hĺbkou 21 metrov, ktorý vznikol v 18. storočí pre potreby baníctva a hutníctva. Jazero je zapísané v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V súčasnosti sa využíva na rekreačné účely ako je plávanie, člnkovanie či skákanie do vody z vysokej hojdačky. Po obhliadke tajchu sa vraciame k rekreačnému stredisku, kde spolu s lyžiarmi nasadáme do autobusu a vyrážame na cestu domov.