Poľské Tatry - Orlia cesta

1.9.-4.9.2005

    V prvé septembrové dni nastalo to najlepšie počasie na vysokohorskú turistiku, aké sme si len mohli priať. Preto sme využili predĺžený víkend a po dvoch rokoch sme sa znova vydali zdolávať náročné štíty a hrebene Poľských Tatier, s najťažšími úsekmi zaistenými reťazami, rebríkmi a stupačkami. Traja vetrom ošľahaní horci a jedna horčica sme ráno nasadli do auta a cez kľukaté oravské dedinky sme sa doviezli do Zakopaného. Tentokrát sme ale trochu využili výdobytky civilizácie a na Kasprowy Wierch sme sa vyviezli z rázovitej poľskej osady Kužnice lanovkou. Bolo to veľmi múdre rozhodnutie, pretože ťažké batohy, tráviace ťažkosti Čučoriedkového Rudyho a prechod masívu Svinice na druhú stranu do Doliny Pieciu Stawow Polskich nám dali poriadne zabrať. Koniec túry sme museli absolvovať potme, svietiac si len čelovkami. Niekoľko stoviek metrov povyše chaty, kde sme plánovali prespať, sa odrazu na chodníku zjavilo svetielko a vysoký muž, ako nejaký dobrý duch a strážca pocestných, nás pozval prespať do svojej malej, ale útulnej drevenej chatky. Ako sme sa neskoršie dozvedeli, bol to strážca národného parku a takto využíval voľné miesta vo svojom zrube. Slovenskí strážcovia prírody takéto dobré zvyky ešte nemajú. A tak sme nasledujúce noci strávili v drevenom zrube bez elektriny, svietiac si len sviečkami, ležiac vo vlastných spacákoch, umývaním sa v studenej vode horského plesa a pozorovaním nočnej oblohy bez rušivých svetiel a bez jediného mráčika. Proste hotová romantika. Slnečné dni sme zas trávili vo výškach, zavesení na reťaziach, rebríkoch a skalách. Okrem už spomínanej Svinice sme druhý deň na jeden záťah prešli zo sedla Zawrat cez Kozí Wierch, Granaty a Orlu Perc až do sedla Krzyžne, čo nám trvalo rovných 10 hodín. Prvá polovica ušla celkom v pohode, no tú druhú sme zdolávali už trochu unavení, takpovediac automaticky, ale s istotou a odhodlaním. No aj tak sme stále všetkými zmyslami naplno vnímali tie krásy, ktoré tam príroda vytvorila a ktoré sú dopriate vidieť len ľuďom čistej duše, pevnej vôle a dobrého srdca, ktorí nelenia vypotiť pod batohmi nejaký ten liter vody a vydať sa do hôr. Večer sme si vychutnali lahodné pivko za 70 Sk, večeru z vlastných zásob a spolu s mrazuvzdornými divými kačkami sme sa pri zapadajúcom slnku umývali v studenom plese neďaleko nášho zrubu.
   Prišla sobota. Za nezmeneného krásneho počasia sme vyliezli na Szpiglasowy Wierch a kochali sa výhľadmi na Červené Vrchy, Temnosmrečinské plesá a Vysoké Tatry. Pri zostupe k Morskému oku sme stretli aj našu priateľku, s ktorou sme sa zoznámili pred dvoma rokmi na Svinici, sestru Sybillu, s partiou študentov z Wroclawi. Dolu pri najväčšom tatranskom plese Morskom Oku to vyzeralo ako na pláži v Chorvátsku. Poľskí tiežturisti sa tam opaľovali, napchávali pečenými kuriatkami, koláčikmi, nalievali sa chladeným pivkom a pofajčievali cigaretky. Tak sme sa pridali k nim, kúpili po jednom pivku, vyzuli vibramy a popri pochutnávaní si na vlastných salámach a konzervách sme pozorovali čulý ruch okolo nás. Potom prišiel mrak, ľudí rýchlo ubudlo, a tak sme sa pobrali aj my cez hrebeň k nášmu dočasnému príbytku. Ten sa zatiaľ tak naplnil spaniachtivými turistami s obrovskými batohmi, že sme boli radi, keď sme sa dostali k svojim posteliam. V posledný deň, v nedeľu, sme sa vydali cez sedlo Zawrat, kde nás ešte naposledy potešili strmé skalné steny s reťazami a zostatkami snehu, na chatu Murowaniec. Krátke občerstvenie a potom už len zostup do dedinky Kužnice blízko Zakopaného, kde nás v kempe na našu veľkú radosť čakalo živé a zdravé auto.
   Nádherné počasie, fantastické zážitky, dobrá nálada a priateľskí ľudia, ktorých sme všade stretali - to sa nedá vyvážiť žiadnymi peniazmi ani zlatom. Skalami odreté kolená a pokožka spálená slnkom, to všetko sa zahojí, ale pekné spomienky na chvíle strávené vo vysokých horách s partiou dobrých ľudí, tie nám v srdciach zostanú navždy.

Observatórium na Kasprovom vrchu	Juro na Svinici	Ľubo na Svinici	Náš príbytok

Pleso pri našej chatke	Zadné pleso zo sedla Zavrat	Svinica z Malého kozieho vrchu	Udrží ho, či nie ?

Detské preliezky	Rebrík do neznáma	Všade samé reťaze	Na Kozom vrchu

Pleso a chaty z Kozieho vrchu	Stačí sa len rozkročiť	Sedlo Krížne	Juro pred chatou

Na Szpiglasowom vrchu	Morské oko	Chata a pobrežie pri Morskom oku	Oddych pri chate

Schody do neba a do bufetu	Takto sme bývali a spávali	Zliezanie zo sedla Zavrat	Ľubkine posledné okamihy

S kompletnou výbavou to išlo ťažko	Čierne pleso	Chata Murovanec	Ako vták