Rakúske Alpy
28.5.-29.5. 2005
Predpoveď veštila počas posledného májového víkendu
krásne počasie. A tak po krátkej porade bolo rozhodnuté, že takéto počasie
využijeme na vysokohorskú turistiku v Rakúskych Alpách, konkrétne
v masíve Rax Alpen a Schneeberg. V sobotu 28. mája
v skorých ranných hodinách vyštartovalo 10 členov Turistického
klubu Horec z Partizánskeho na dvoch autách pod masív k nám najbližžej
alpskej dvojtisícovky Klosterwappen (2076 m.n.m.) Náš prechodný domov počas
víkendu sme si zriadili v kempe Keiserbrunn. Prvou úlohou bolo postavenie
stanov a zoznámenie sa pre nás s neznámym prostredím. Kemp bol postavený
v prekrásnom údolí na brehu priezračnej čistej riečky Schwarza. Hneď
v sobotu sme sa rozhodli, že si vyskúšame prechod zaistenými cestami
(steigami, ferátami) v masíve Rax Alpen. O pol jedenástej sme prešli
dolinou Groser Hollental a v jej závere sme nastúpili na zaistenú cestu
Teulels Badstupe steing. Jeden a pol hodinový výstup v exponovanom
teréne zvládli členovia expedície bez väčších problémov. Počas výstupu
sa nám naskytli prekrásne výhľady na vápencové steny údolia Hollental. Po
prekonaní tejto prekážky sme došli na náhornú plošinu s výhľadmi
na jednotlivé vrcholy Rax Alpen a všetky dvojtisícovky Schneebergu. Ďalej
pohodlným chodníkom sme približne za hodinu došli k chate Otto Haus vo
výške 1644 m. Oddych sme využili na doplnenie energie a asi po hodine
posedávania ešte niektorí z nás vybehli na 1737 metrov vysoký Jakobskogel,
odkiaľ sa nám naskytli krásne výhľady na široké okolie. Slnečné počasie
nás nútilo na tomto vrchole pobudnúť čo najdlhšie a dosýta si
vychutnať tú nádheru. Cesta späť do kempu bol už len rutinný zostup
mimoriadne strmým a nepríjemným terénom Kronich steigu. Nebezpečné
miesta boli zabezpečené rebríkmi a oceľovými lanami.
Nedeľným cieľom bol výstup na najvyšší bod
Schneebergu 2076 metrový Klosterwappen. Túru sme začali od chaty Weichtal
Hutte situovanú na začiatku mimoriadne krásnej a scenerický zaujímavej
tiesňavy Weichtal Klamm (obdoba našich tiesňav v Slovenskom raji). Úžasné
zákutia tejto tiesňavy nás tak zaujali, že sme si ani neuvedomovali, ako rýchlo
sme ju prešli. Miestami sa skalné steny tiesňavy priblížili na vzdialenosť
jedného metra. Prechod tiesňavou bol proste neopakovateľný, doporučujem ju
navštíviť každému, kto raz zavíta do týchto končín Rakúska. Po
prekonaní tiesňavy sme približne za pol hodinu došli k chate Kienthaler
Hutte umiestnenej pod skalnou stenou, na ktorú viedla krátka zaistená cesta.
Od chaty sme približne za dve hodiny vystúpili na 2076 m vysoký vrch Klosterwappen.
Záverečný výstup dal skutočne zabrať (spolu sme prekonali okolo 1500 výškových
metrov), ale stál to zato. Výhľady na okolité alpské štíty boli
fantastické, v diaľke boli vidieť prvé alpské trojtisícovky. Krátky
oddych, doplnenie síl, spoločné foto a ďalej po hrebeni sme došli na
druhú dvojtisícovku tohto masívu - 2061 m vysoký Kaiserstein. Prechádzka
po hrebeni bola nenáročná, dá sa povedať veľmi pohodlná. Kto mal chuť,
mohol sa občerstviť v chate Fischer Hutte umiestnenej tesne pod
Kaisersteinom. Čo skutočne chýba našim horám, sú vysokohorské chaty. Tu
ich nájdete na každom kroku. Chaty, kovové rebríky, reťaze, oceľové laná...
Vybavenosť týchto hôr je skutočne výborná.
Dva dni v tomto prostredí ubehli ako voda. Kto
má záujem o vysokohorskú turistiku doplnenú o výstupy po zaistených
cestách, vrelo mu túto oblasť doporučujem. Tento kút Rakúska nás tak
zaujal, že už dnes plánujeme opätovnú návštevu tohto prostredia.
Vzdialenosť cca 320 km od Partizánskeho, kemp zadarmo, horské chaty na každom
kroku, a hlavne žiadni povinní sprievodcovia natŕčajúci ruku za tisíckorunáčkami
ako u nás na Gerlachu. No čo už si môže náš turista priať viac? O rok
do videnia v Alpách.
Peter Horváth
Skala nad parkoviskom | Roklina | Ferata nad chatou | Na vrchole Kaiserstein |
Na vrchole Jakobskogel | Klostervappen |