Výstup na Suchý vrch

3.3.2007
     

       Začiatkom marca turistický oddiel Horná Nitra organizoval výstup na snežniciach na Suchý vrch. Oznam nás zaujal, je to krásny kopec a v ceste je chata. Plánovaná doprava bola vlakovým spojením z Prievidze do Vrútok s odchodom o 7.00. Je to dosť neskoro, ale my sme išli autami do Turčianskych Kľačian. Tu sme počkali na príchod Prievidžancov  z vlaku, lebo kamarát Janko Priekala išiel  s nimi vlakom. Boli sme prekvapení, ako ich je málo. Spolu nás bolo asi 20, z toho  9 boli členovia TK Horec Partizánske. Náš Janko zas vyrobil nejaké nové snežnice, tak sa ušlo skoro každému. Počasie ráno bolo nádherné, slnko svietilo, bola pekná viditeľnosť na celú Veľkú Fatru a Martinky. Turistický chodník začínal cez mokré bažinaté lúky, neskôr povedľa potôčika blatistou cestou. Prišli sme na úroveň značky vo výške 700 m. označená ako Studnička, tu sa začala túra v krásnej zasneženej prírode. Chodník v snehu bol vyšlapaný, lebo veľa domácich chodieva na Chatu na Klačanskej Magure. Cesta viedla cez zjazdovku, niekedy i mimo nej. Krásne počasie vylákalo von na chatu aj mamičku z Martina so 6-ročným synom Maťkom. Chcela si cestu skrátiť, tak šľapala po zjazdovke. Tam však chodník nebol až tak dobre vyšľapaný, malý Maťko sa vysilil a ďalej sa mu nechcelo. Chlapci z TK Horec, hlavne Peťo Magdolén, sa pričinili o to, aby sa Maťko dostal na chatu. (Čo by nespravili pre peknú ženu?) Zo začiatku slniečko pálilo a boli sme nútený vytiahnuť aj slnečné okuliare, ale ako sme sa blížili k chate, slnko zašlo, začalo viacej fúkať a pomaly aj snežiť.
     Na chate nás čakal bernardín BADY a hlasným zvukom nás vítal. V chate bolo príjemne teplo a potešilo aj pivo po 25 korún. Tu vo výške 1150 metrov to bolo prekvapenie. Tí, ktorí prišli o 10 minút neskôr, boli celí zasnežení. Po krátkom občerstvení sme sa vydali na Suchý vrch v počasí nie moc dobrom, ale keďže sme si veľa zimy tohto roku neužili, tak aspoň jedná riadna zimná túra. Chodník bol čiastočne vyšľapaný, neskôr sme si dali snežnice. Na vrchole Suchého vrchu husto snežilo, fúkal silný vietor, Peťovi aj rukavicu odfúklo. Rýchlo sme sa snažili zísť dole. Miestami bola hmla, bolo vidno tak na 10 metrov. Cestou späť sme sa zohriali opäť v chate a rýchlym krokom sme zišli dole do dediny k autám. Od výšky 700 m - od studničky - sa sneh premenil na hustý dážď a chodník na potôčik.
     Túru sme absolvovali v pohode. Je to krásna túra, chata nemá chybu, musíme si to niekedy zopakovať, lebo sme nemali pri sebe žiadnu nálepku a chatári boli veľmi milí. Celkové nemožno organizáciu túry hodnotiť pozitívne, ani účastnícky list sme  nedostali.

Renáta Boriková

Výhľad na Veľkú Fatru	Zasnežená cesta	Peťo ako vysokohorský nosič	Chata pod Suchým

Uvítací výbor	Stúpanie na vrchol	V snehovej chumelici	Zasnežená príroda