|
|
|
|
|
Zaistená cesta k chate Gnifetti |
Rifugio Gnifetti |
Na vrchole Piramide Vincent |
Bivak Belmenhorn |
Výstup na Matterhorn
23.7.2008
Ako sa už stáva tradíciou, aj toto leto sme si dali za cieľ vystúpiť na jeden zo známych európskych vrcholov. Voľba padla na 4478-metrový Matterhorn. A tak sme sa v zložení Dušan Borik, jeho synovia Matúš, Lukáš a Miro Lacko po nevyhnutnej aklimatizácii v talianskom pohorí Monte Rosa, kde sme absolvovali štyri štvortisícovky, presunuli do svetoznámeho strediska Zermatt.
V stredu ráno 23.7. sme nasadli na lanovku vedúcu z tohoto mestečka smer Schwarzsee paradise do výšky 2583 m. Krátko po jedenástej sme začali stúpať na chatu Hornlihutte 3260 m., odkiaľ sa začína samotný výstup na jeden z najkrajších a najnebezpečnejších vrcholov Európy. Výstup sme začali vo štvrtok ráno o 4. hodine povestným „vláčikom“ v zástupe horských vodcov so svojimi klientami. Tempo, ktoré títo chlapi nasadili, pripomínalo beh do vrchu. Nič iné nám neostávalo, len sa ich držať, pretože orientácia v tomto teréne je nesmierne zložitá, hlavne za tmy iba s použitím čelových svetiel. Kondícia a aklimatizácia tu zohrala veľkú úlohu. Východ slnka nás zastihol pod byvakovacou chatou Solvay vo výške 4003 metrov o 6.30 hod. Odtiaľ k vrcholu zostávalo zhruba 470 výškových metrov. Tu sa začalo veľmi náročné lezenie v kameňosnehových mixoch, ktoré boli zaistené hrubými konopnými lanami a skobami. Stále sme mali na mysli neurobiť chybný krok, ktorý by mal fatálne následky. O 9.30 hod. sme sa dostali na posledný strmý úsek vrcholu pripomínajúci strechu, kde je umiestnená socha sv. Bernarda a švajčiarsky vrchol Matterhornu sme mali na dosah. Po podaní rúk od horských vodcov za dobrý výkon a nevyhnutného fota nás čakala náročnejšia časť a to zostup. Väčšina tragédií sa odohráva práve pri zostupe, keď už aj únava zohráva svoje. Deň predtým sme boli svedkami záchrannej akcie vrtulníka, keď pri zostupe zahynul český turista. Cestou dole sme sa istili a doslova každý krok bolo treba premyslieť. Samozrejme tento postup zabral veľa času a nám starším cesta dolu trvala o niečo dlhšie ako mladým Borikovcom. Minuli sme zopár tabulí pripomínajúcich zahynulých horolezcov. Aj toto umocňovalo veľkú opatrnosť. Dolu na chate sme sa odmenili, ako správni „horci“ pohárom piva. Čo dodať na záver? Všetci sme sa zhodli v tom, že raz za život je treba podať aj takýto náročný výkon, pri ktorom človek, i keď s veľkým rešpektom, siahne na dno svojich fyzických a psychických síl. Samozrejme som symbolicky pri úpätí tejto krásnej hory poďakoval, že nám dovolila v zdraví prežiť jej majestátnosť.Miro Lacko
|
|
|
|
|
|
Zaistená cesta k chate Gnifetti |
Rifugio Gnifetti |
Na vrchole Piramide Vincent |
Bivak Belmenhorn |
|
|
|
|
| Výstup k bivaku | Schwarzhorn | Dufourspitze a Nordend |
|
|
|
|
| Matterhorn od Punta Gnifetti | Matterhorn 4478 m | Socha sv. Bernarda | Na vrchole Matterhornu |
|
|
|
|
| Pred talianskym vrcholom | Posledné metre | Spoločne na Matterhorne | Spanie pod Matterhornom |