Aklimatizačka na Vtáčniku

24.5.2008
     

       Dobrá príprava je základ úspechu, o to viac to platí, ak chcete zdolať vyššie kopce. A tak týždeň pred dlho očakávaným podujatím v rakúskych Alpách sa päť horcov rozhodlo preveriť svoju zdatnosť prechodom hrebeňa Vtáčnika. Raňajším vlakom sa prepravujeme do Novák, kde po desiatich minútach nastupujeme do autobusu smer Podhradie. V podhorskej dedinke Podhradie (najvyššie položenej obci okresu Prievidza) zahajujeme náš prechod Vtáčnikom. Skôr ako začneme stúpať na hrebeň, prezrieme si zrúcaninu hradu Sivý kameň vypínajúci sa na skalnatom kopčeku na dedinou. Pekne upravený chodník nás vyviedol na hrad, odkiaľ sa nám naskytol panoramatický výhľad na Podhradie a celú hornonitrianku kotlinu. Táto malá zachádzka skutočne stojí zato. Po nabažení sa výhľadov schádzame do dediny, kde nachádzame žltú značku, ktorá nás bude viesť na hrebeň Vtáčnika. Prejdeme pekne upravenou dedinkou a začíname pomerne strmo stúpať horskými lúkami k lesu so spätnými výhľadmi na Ponitrie. Výstup na hrebeň z Podhradia rozhodne patrí medzi najkrajšie v tomto horstve. Po dvoch hodinách dosahujeme hrebeň Vtáčnika tesne pod Jarabou skalou. Hrebeňovka Vtáčnika je súčasťou červeno značenej Ponitrianskej magistrály (vychádza z Nitry, prechádza pohorím Tribeča a Vtáčnika a končí v Handlovej). Nakrátko vystúpime na skalnatý vrchol, kde si doprajeme kratšiu prestávku. Zo skaly zbehneme späť na magistrálu a začíname vlastný prechod hrebeňom. Chodník je široký, skôr pripomína horskú diaľnicu. Úsek hrebeňa medzi Jarabou skalou a Kaními studňami je takmer bez prevýšenia, až tu začína strmší výstup do sedla medzi Malou a Veľkou Homôľkou, ktorý zdolávame bez problémov. Vrchol Vtáčnika máme už na dosah ruky. Zo sedla sa takmer po rovine dostávame pod skalnatý predvrchol Vtáčnika, ktorý zdolávame serpentínami. Počasie je perfektné, avšak viditeľnosť je kvôli silnému oparu nie najlepšia. Vrcholu Vtáčnika venujeme polhodinovú prestávku na doplnenie síl a samozrejme nemôže chýbať zápis do vrcholovej knihy a spoločné foto. O 11. hodine vyrážame smerom ku Kláštorskej skale, jedinečnému skalnému mestu na hrebeni pohoria. Tu si doprajeme ďalšiu prestávku, veď je tu čo obdivovať. Vyskúšame si i lezenie po skalách. Stretávame i tri odvážne turistky z Pezinka, ktoré - ako nám prezradili - robia trojdňový prechod Vtáčnika. My sa však po chvíli s nimi lúčime a pokračujeme v tieni lesného porastu hrebeňom k Rúbanému vrchu, kde opäť dopĺňane stratenú energiu. Z Rúbaného vrchu pokračujeme stále po hrebeni mierne klesajúc k Tatričkám a po chvíli sa dostaneme k vrcholovej kóte lyžiarskeho vleku. Čaká nás už len krátky výstup na Suchú horu a krátky zostup do sedla pod Rajtokom, kde hrebeň Vtáčnika opustíme a po žltej značke zostúpime na Cerovú. Takmer 30 kilometrovú túru končíme v miestnej, nám dobre známej krčme. Dáme si po jednom pive a poberáme sa k autobusu, ktorý nás šťastne dopravil do Partizánskeho.

Peter Horváth

Nad Podhradím	Nastúpiť či ísť pešo?	Pod hradom	Hrad Sivý kameň

Podhradie ako na dlani			Vrchol Vtáčnika

Na predvrchole	Zničené ihličnany	1346-metrový Vtáčnik

Peťo a Iva	Kláštorská skala