Výstup na Aletschhorn a Dom

24.7.-29.7. 2009
     

     V sobotu o 8. ráno prichádzame k stanici lanovky v horskej dedinky Betten. Máme za sebou úmornú 16-hodinovú cestu z Partizánskeho cez Rakúsko a Nemecko do Bernských Álp vo Švajčiarsku. Lanovkou sme vyšli do lyžiarskeho strediska Bettmeralp, odtiaľ sme potom podľa sprievodcu pokračovali do bivaku Aletsch. Prvou vážnou prekážkou bolo prekonanie najväčšieho alpského, 2 kilometre širokého ľadovca Aletschgletscher. Po dvoch hodinách blúdenia medzi širokými trhlinami a vysokými serakmi sa dostávame na jeho pravú stranu. Nad hlavami sa nám týčil 4195 metrov vysoký Aletschhorn – náš prvý cieľ. Následne sme pokračovali suťou a menším, ale v závere popukaným ľadovcom Mittelaletschgletscher. Ku koncu už po skale okolo vodopádu až k Mittelaletschbiwaku. Po prebdenej noci nám cesta trvala vyše 9 hodín namiesto plánovaných 7.

     Ráno vstávame “neskoro“ o 4:20. Po hodine príprav vyrážame ľadovcom do sedla Aletschjoch. Sneh bol tvrdý, počasie ideálne slnečné a pred nami 300-metrový hrebeň ostrý ako britva. Miestami po preveji, miestami po 15 cm širokej hrane a miestami jednoduchým lezením po skalných vežičkách prekonávame prvý oriešok na ceste k vrcholu. Po hrebienku nasledovalo široké plató, ktoré sa postupne dvíhalo a končilo na predvrchole. Sklon svahu sa postupne zvyšoval a vyšplhal sa až na 40 stupňov, čo pri traverze nebola žiadna hračka. Z predvrcholu nás čakal už iba posledný ťažký úsek – vrcholový hrebeň. Zase úzka hrana so skalnými pasážami. Po piatich hodinách šliapania stojíme na vrchole Aletschhornu – druhého najvyššieho vrcholu Bernských álp. Jeho zdolanie nebolo zadarmo, ale stálo za to. Viditeľnosť je perfektná – od Berniny na východe po Mont Blanc na západe. Najkrajšie však boli štvortisícovky Bernských a Walliských Álp. Po nalepení klubovej nálepky na vrcholový kríž a spoločnej fotke sa púšťame rýchlo dole, aby sa sneh nezačal topiť a podmienky sa tým nezhoršili. S hodinovým oddychom na bivaku pokračujeme až k lanovke, kde prichádzame o 21:30. Potom už len autom do kempu v Rande a zaslúžený spánok.

     V pondelok sme si naordinovali oddychový a regeneračný deň. Dosýta sme sa vyspali, najedli a po obede vybrali na prehliadku neďalekého Zermattu. Mestečko sme prešli zhora nadol, popozerali špecializované turistické obchody a ochutnali aj domáce švajčiarske pivko. Všetko pod dohľadom dominanty Álp – Matternhornu.

     Druhým cieľom výpravy bola najvyššia hora hrebeňa Mischabel – Dom. Je zo zároveň najvyšší vrchol ležiaci čisto na Švajčiarskom území. Výstup sme si rozdelili na dva dni. V prvom nás čakala nekonečná cesta na Domhutte. Strmý chodník s prevýšením 1500 metrov a záver zaistený oceľovými lanami a rebríkmi dal dosť zabrať. Večer sme si vychutnali západ slnka nad pyramídou Weisshornom. V utorok ráno po nie veľmi ideálnej noci – 25 ľudí v malej spoločnej nocľahárni - a po chaotických raňajkách vyrážame o 3:20 ku moréne ľadovca. Obúvame si mačky, naväzujeme sa na lano a pomaličky stúpame vo vláčiku hore snehovými pláňami. Na svitaní prekonávame krátky skalnato-suťový prah do sedla Festijoch. Tu sa výstupové cesty delia. My pre neznalosť terénu a veľký počet ľudí na lane volíme dlhšiu a ľahšiu normálnu trasu. Miernym svahom stúpame popod obrovské seraky, ktoré sa môžu každú chvíľu odtrhnúť. Po ľavej strane vidíme celý Nadelgrat s dominantným Nadelhornom a Lenspitze. Postupne sa strmosť svahu zväčšuje a na záverečnom hrebienku dosahuje slušných 40 stupňov. Na malom vrchole vo výške 4545 m.n.m. vyťahujeme slovenskú vlajku a fotíme sa. Viditeľnosť je opäť perfektná, tentokrát máme však detailný pohľad na všetky Walliské „pecky“ – Monte Rosu, Matterhorn, Weisshorn, Dent Blanche...  Po krátkom oddychu vyrážame smerom dole. Sneh sa začína topiť a lepiť na mačky. Čím skôr zídeme, tým to bude bezpečnejšie. Po desiatich hodinách opäť stojíme pri Domhutte. Väčšinu cesty máme za sebou. Čaká nás už len zostup do Randy - iba 1500 výškových metrov dole. Nasledujúci deň sme sa rozhodli, že sme dostatočne unavení a nabažení krásami Álp a môžeme sa vybrať na cestu domov.

Matúš Borik

Aleschorn	Aletschgletcher	Posledné metre k bivaku	Mittealeschbiwak

Aleschorn	V exponovanom teréne	Mixový terén na úzkom hrebeni	Oddych na širokom plate

Vrcholový hrebeň	Na vrchole Aletschhornu	Bernská trilógia - Jungfrau, Monch a Eiger	Domhutte

Domhutte, v pozadí Weisshorn	Po prekonaní sedla Festijoch	V strmom svahu	Nadelhorn a Lenzspitze

Posledné metre k vrcholu	Na vrchole Domu - 4545 m	Vrcholový kríž	Weisshorn a jeho malý sused Bishorn