Výstup na Gerlach

20.8.2009
     

       Na 20. a 21. augusta je predpoveď počasia veľmi priaznivá: pekné slnečné letné počasie. V utorok sa z mobilného telefónu ozýva hlas Matúša Borika „Ideme vo štvrtok na Gerlach“, či nechcem ísť. Možno ani netuší, že touto kratučkou vetou mi plní veľký sen, stáť na najvyššom bode Slovenska.

        Vo štvrtok 20. augusta už o pol štvrtej ráno vyráža pätica horcov (Miro, Matúš, Marián, Janka a ja) autom z Partizánskeho do Vysokých Tatier. Cesty sú v týchto skorých ranných hodinách ešte prázdne, kilometre nám ubiehajú veľmi rýchlo. Auto odstavujeme na parkovisku pri hlavnej ceste v Tatranskej Polianke. Je tesne pred šiestou hodinou, slnko začína svoju dennú púť na východnom horizonte. Na pol siedmu máme objednaný taxík, ktorý nás vyvezie na Sliezsky dom, spolu s nami sa na parkovisku pred hotelom objavujú aj ďalší záujemcovia o výstup na Gerlach. Nezdržujeme sa teda dlho, nechce sa nám v exponovaných pasážach trasy čakať v zástupoch, rýchlo balíme a pokračujeme zelenou značkou smer Poľský hrebeň.

       Prechádzame popri Velickom plese, stúpaním popod Večný dážď sa dostávame na začiatok Malej Kvetnice. Na jednej zo serpentín schádzame zo značeného turistického chodníka. Po skalkách preskakujeme potok, chodník pred nami síce už nie je značený, zato dobre viditeľný, určite sa po ňom chodí veľmi často. Postupujeme trávnatým, neskôr suťovým svahom šikmo vpravo k masívu Kvetnicovej veže a potom miernym stúpaním po kamennom chodníku popri jej stenách až k Velickému žľabu, spadajúcemu zo Sedielka nad Kotlom. Velický žľab je dole ukončený cca 15 metrov vysokou stienkou, označovanou ako Velická próba. V časoch, keď ešte nebola zabezpečená reťazami a kramľami, to bola próba (skúška) pre odvážlivcov, ktorí sa vybrali na Gerlachovský štít. Podľa nej dostala názov aj celá výstupová trasa. Súčasná cesta próbou vedie stenou v pravej časti žľabu.

        Nasadzujeme si výstroj, ktorý doteraz spokojne odpočíval v našich batohoch (sedák a prilba), lano zatiaľ odpočíva v Matúšovom batohu. Terén pre skúsenejšieho turistu nepredstavuje väčší problém. Po prekonaní Velickej próby už nie je veľmi exponovaný. Pred nami je pomerne prudké stúpanie až k Sedielku nad Kotlom. Chodník vedie mnohými serpentínami skoro celý čas v pravej časti žľabu, až v závere stúpania do sedla sa stočí viac naľavo. Prestávky na odpočinok máme vyplnené peknými výhľadmi do Velickej doliny, na Poľský hrebeň, Východnú Vysokú a ďalšie tatranské končiare a hrebene. Skaly sú suché, postupujeme pomerne rýchlo, darí sa nám predbehnúť zopár skupiniek turistov vedených horskými vodcami, či už poľskými alebo našimi.

        Hore v sedle je celkom husto, pred nami odpočívajú dve skupiny turistov vystupujúcich v sprievode vodcov. V sedle sa prehupneme cez Čertov chrbát do Gerlachovského kotla a postupujeme ďalej traverzom smerom ku Kotlovému štítu. V jednom z výklenkov na chvíľu zhadzujeme batohy a trocha sa občerstvujeme. Traverz nie je nejako technicky náročný, aj keď menej skúseným turistom by sa na niektorých miestach nejaká ta kramlička či reťaz na pridržanie zišla. Hlavne keď sú skaly mokré alebo pod snehom. Užívame si výhľady do dolín. Prekonávame zopár skalných rebier a rázsoch, klesania sa striedajú so stúpaniami. Skôr ako technika je tu potrebný orientačný zmysel, bez skúseností a v zhoršenom počasí je v tomto skalnom labyrinte veľmi ľahké zablúdiť. Prechádzame popod Kotlový štít, kde sa Gerlachovská rázsocha rozvetvuje na západný Dromedárov chrbát a východný Čertov chrbát, ktoré spolu tvoria charakteristický, z Popradskej kotliny ľahko identifikovateľný Gerlachovský kotol. Po krátkom stúpaní prichádzame do Štrbiny pod Kotlovým štítom, ktorou sa prehupneme z kotla na druhú stranu. Zo štrbiny sa nám prvýkrát odkrýva výhľad na náš dnešný cieľ. Zostup zo štrbiny je dosť strmý. Traverzom, teraz už popod hlavný hrebeň Gerlachovskej rázsochy, sa dostávame k Batizovskému žľabu.

         Čím viac sa blížime ku Gerlachovskému štítu, tým je zreteľnejšie mravenisko hemžiacich sa ľudí v stene pred nami. Štandardná výstupová trasa na vrchol vedie vrchnou časťou Batizovského žľabu za pomoci reťazí. My si však pre záverečný výstup radšej volíme inú trasu, keďže „štandardka“ je dosť frekventovaná a vyhýbanie sa v strmom teréne by mohlo byť nebezpečné. Najskôr viac napravo vystúpime do Batizovskej priehyby a potom nám už zostáva len záverečný úsek cesty k vrcholu po hlavnom hrebeni. Štveráme sa nahor, sem-tam si musíme pomôcť aj rukami, za každou skalou nedočkavo vyzeráme vrcholový kríž. Konečne o pol jedenástej sme hore, vyššie sa na našom krásnom Slovensku už dostať nedá. Obdivujeme prekrásne výhľady a vychutnávame si plnými dúškami túto nádhernú chvíľu. Obklopení krásnou scenériou čo to prehryzneme a približne hodinu odpočívame. Čaká nás však ešte cesta späť, preto poslednýkrát pohladíme pohľadom okolité štíty, doliny, a ideme nadol.

        Zostup „klasikou“ vedie cez Batizovskú próbu. Po chvíli opatrného klesania Batizovským žľabom dobiehame skupinu, ktorá zostupovala pred nami. Horský vodca ošetruje staršieho pána, ktorý sa pravdepodobne pošmykol a zranil si koleno. Obiehame skupinu a opatrne zostupujeme Batizovským žľabom do jeho spodnej časti. Neubehne ani polhodina a nad Batizovským žľabom sa vznáša záchranný vrtuľník, aby dopravil zraneného turistu do bezpečia. Dobiehame ďalšie skupinky, ide sa nám výborne. Zvyšok cesty k Batizovskej próbe však už nie je tak náročný. Chodeckým terénom prichádzame k druhej dnešnej próbe. Je tiež čiastočne zaistená reťazami a kramľami. Masív Gerlachovského štítu sa s nami lúči nádherným, troška exponovanejším zostupom próbou.

         Ešte pred pár rokmi bola cesta Batizovskou próbou kompletne zabezpečená reťazami, rovnako ako celá výstupová trasa Velickou próbou. Teraz už môžeme obdivovať po trase len prázdne kovové oká. Je verejným tajomstvom, že o „upratanie“ klasickej trasy na Gerlachovský štít sa postarala istá skupina ľudí sledujúca vlastné záujmy. A verte tomu, že naši menej prispôsobiví spoluobčania to neboli.

         Pri Batizovskom plese si doprajeme krátky odpočinok a pokračujeme ďalej po Tatranskej magistrále k Sliezskemu domu. Bodku za krásnym dňom dávame v pohodlí vonkajšej terasy Sliezskeho domu pri popíjaní nášho najobľúbenejšieho moku. Celá túra nám trvala sedem a pol hodiny, boli to hodiny nádherné, ale aj tvrdo vydreté. Odmenou nám bol nezabudnuteľný pocit stáť na Gerlachovskom štíte a obdivovať krásne výhľady.

Peter Horváth

Na Gerlach sa toto leto podarilo vyštverať aj nášmu ďalšiemu členovi Jurovi Jenisovi. Tu je jeho riport z 24. augusta :

     V pondelok som bol s kamaratom na Gerlachu. Isli sme zo Zbojnickej chaty cez Prielom na Polsky hreben, odtial trochu dole a potom sme nastupili z Litvoroveho sedla na Martinovu cestu. Je to hrebenovka na Gerlach - exponovana, vzdusna, dost tazka, vela lezenia, treba sa istit. Cely den bola hmla, zla viditelnost a orientacia, ale vrchol sme dosiahli :-)  Horsi bol zostup, namiesto do Velickej proby sme zisli az do Gerlachovskeho kotla, samozrejme velka strata casu, o 20. hodine sme boli len na Sliezskom dome, naspat na Zbojnicku sme to uz nestihli, prespali sme preto na Sliezskom a v utorok sme isli opat cez Polsky hreben a Prielom na Zbojnicku, mali sme tam este veci..Bolo to tvrde, ale dobre. Ako sa hovori: zazitok nemusi byt vzdy prijemny, musi vsak byt silny:-)))

Juro Jenis

Gerlach z Tatranskej Polianky	Pri horskom hoteli Sliezsky dom	Pod Velickou próbou	Výstup Velickým žľabom

Velický žľab	Poľský hrebeň a Východná Vysoká	V hornej časti Velického žľabu

	To je on - Gerlach	Pod Gerlachom	Vyššie sa ísť nedá : Gerlach - 2655 m

Vrcholový kríž	Lomnický štít, Pyšný štít a Ľadové štíty	Zostup Batizovským žľabom	Batizovské pleso

Vo vetre a hmle		Juro na vrchole	aj s kamarátom