Švajčiarsko 2010

24.7.-30.7. 2010
       

     Po roku konečne prišiel ten čas a my znova vyrážame v štvorčlennej zostave – Dušan, Laco, Matúš a Lukáš na týždeň do Álp. Čakala nás 1300 km dlhá cesta, ktorú sa nám snažil znepríjemniť hustý dážď. S dažďom prišla aj zima a tak nás ráno v Švajčiarsku privítali zasnežené končiare. Kvôli zlým podmienkam sme museli prispôsobiť naše ciele a ako náhradný cieľ sme si vybrali 4206 m vysoký Alphubel. Autom sa vyvážame do osady Ottavan, odkiaľ už ideme po svojich. Chatu sme si nerezervovali dostatočne vopred, tak musíme do vakov pribaliť aj stany a spacáky. Ešteže táborisko nie je moc ďaleko. Po necelých dvoch hodinách voľnej chôdze sme na mieste. Na peknej rovnej lúke rozkladáme stany a snažíme sa dohnať zameškané z prechádzajúcej noci. V nedeľu ráno vstávame o pol štvrtej ráno a plynule sa napájame na vláčik turistov idúcich z Taschhutte. Po kamennej moréne sa dostávame k ľadovcu a nim stúpame do sedla Alphubeljoch. Pri oddychových prestávkach sa kocháme na okolité štíty ožiarené ranným slnkom. Zo sedla pokračujeme snehovým hrebienkom na vrchol. Najťažšiu časť výstupu predstavuje snehový svah so sklonom 45° a dĺžkou 100 m. Na vrchole nás prekvapil úplne nový drevený kríž. Po vrcholovej fotke sa vraciame po rovnakej ceste naspäť. V sedle sa pohrávame s myšlienkou odskočiť si aj na susedný Allalinhorn, ale kvôli zajtrajšiemu plánu vystúpiť na Rimpfischhorn pokračujeme v zostupe do nášho „basecampu“.

      V pondelok ráno máme nad hlavami zamračenú oblohu, z ktorej sem-tam padne aj snehová vločka. Vliezame naspäť do spacákov a pokračujme v spánku. O ôsmej vstávame, balíme veci a schádzame na parkovisko. Počasie sa pomaly vylepšuje, a tak po dobrom obede vyrážame na nenáročnú dvoj hodinovú prechádzku do Zermattu.

     V utorok ráno sa už naše cesty delia. Dušan s Lacom smerujú na Dufourspitze a ja s Lukášom na Zinalrothorn. Na cestu do Zermattu tentokrát využívame taxík. Odtiaľ roklinou popri vyhliadke Edelweis k horskému hotelu Trift. Tu sa nám odkrýva zvyšná časť cesty Rothornhutte – 3210 m. Chodník sa kľukatí strmo hore morénou a končí pod žltočervenými skalami. Po štyroch hodinách, počas ktorých sme prekonali 1600 výškových metrov, stojíme na kamennej terase. Ubytujeme sa a oddychujeme na mäkkých matracoch.

     Ráno o 3:30 nás budí hlasný pozdrav chatára – „morgen“.  Rýchlo sa obliekame a ponáhľame sa na raňajky do jedálne. Chceme zachytiť nástup horských vodcov, čo sa nám nakoniec nepodarilo. Časovú stratu sa snažíme dohnať rýchlym postupom po ľadovci. Nasadili sme také rýchle tempo, že som skoro aj raňajky vyvrátil. Vodcov sme predsa len dobehli. Z ľadovca pokračujme skalným komínom - lezenie II. stupňa po zľadovatenej skale. Ďalej postupujeme suťovým chodníkom ku krátkemu snehovému poľu. Potom zase skalou a snehom na úzky snehový hrebienok, kde nás začínajú osvetľovať prvé slnečné lúče. Opatrne prechádzame po snehovom ostrí a traverzujeme do snehového kuloáru. Mixovým lezením prichádzame do zárezu Gabel . Ďalej postupujeme juhozápadným hrebeňom až na vrchol. Technická obťiažnosť sa pohybuje medzi  II-III UIIA. Na vrchol Zinalrothornu – 4221 m - prichádzame o pol deviatej. Nestrácame čas, spravíme zopár fotiek a zostupujme hneď za horským vodcom. Sneh postupne mäkne, lepí sa na mačky a znepríjemňuje nám zostup. Po 8 a pol  hodine stojíme opäť pred chatou. Kvôli nepriaznivej predpovedi na nasledujúci deň zostupujeme dole do kempu. Večer k nám prichádzajú aj Laco s Dušanom. Vystúpili na najvyšší kopec Švajčiarska Dufourspitze – 4634 m.

     Tu sú ich zážitky: V utorok s Lacom vstávame skôr, čaká nás dlhá cesta k nášmu plánovanému táborisku. Taxíkom sa presúvame do Zermattu a odtiaľ ozubeným vláčikom na zástavku Rotenboden, kde nakladáme na plecia plné batohy so stanom a spacákmi. Chodníkom sa dostávame na spojnicu ľadovcov Gornergletscher a Grenzgletscher. Cesta cez ľadovec je dobre vyznačená, lebo na chatu Monte Rosahutte chodieva veľa ľudí. Chodník od ľadovca stúpa strmo hore k chatám. Najskôr  prichádzame k starej chate, ktorá ja uzatvorená. Štvrť  hodiny chôdze nad ňou je nová chata, celá z hliníka a skla vybavená fotovoltickou elektrárňou na južnej stene. Pri  chate sme si chvíľu oddýchli a pokračovali sme smerom k ľadovcu, kde sme si postavili stan. Ráno, keď sme o 3:30 vstali, videli sme už prvé lanové družstvá na ľadovci. Rýchlo sme sa najedli a ponáhľali za nimi. Na ľadovci sme zopár lanových družstiev predbehli. Keď sme prišli do sedla Silbersattel, spustila sa hmla a začalo silno fúkať. Zo sedla na vrchol vedie snežný žľab zaistený hrubými konopnými lanami. Postup sa spomalil, pretože tam sa zišlo naraz veľa ľudí. Vrchol bol už bez hmly. Rýchlo sme spravili zopár záberov kamerou a ponáhľali sme sa dolu. V sedle už bola zase hustá hmla a viditeľnosť najviac 3 metre. Mali sme problém nájsť cestu späť. S ubúdajúcou výškou sa hmla strácala. O 14:00 sme boli späť pri našom stane, kde dojedáme posledné zásoby jedla a rozhodli sme sa spať ďalšiu noc v civilizácii. Po dramatickej a únavnej ceste sme po ďalších 8 hodinách v kempe. Túra na Dufourspitze je  náročnou túrou, nie tak po technickej stránke, ale po fyzickej – veľké prevýšenie a dĺžka túry nám dali dosť zabrať.             

Matúš Borik

Taschhutte 2701 m	Spoločná fotka pri Taschhutte	S plnými batohmi kráčame k basecampu	Basecamp

Jednoduchá kuchyňa	Allalinhorn 4027 m	Naša výstupová cesta na Alphubel 4206 m	Svah naberá na strmosti

Výstupový hrebeň, v pozadí Strahlhorn, Rimpfischhorn a masív Monte Rosy	Alphubel 4206 m	Vyhliadka Edelweis 1961 m	Rothornhutte 3210 m

Úzky hrebeň nás privádza ku skale	Kľúčové miesto výstupu - tzv. Binerove platne	Po hrebeni sa dostávame na vrchol s krížom	Spoločné vrcholové foto na Zinalrothorne 4221 m

Ešte jedna vrcholová fotka so severnou stenou Matterhornu - 4478 m	Atrakcia pre Japoncov s foťákmi - čierno-biele kozy prechádzajú centrom Zetmattu	Matterhorn od Riffelhornu	Vláčik smerujúci ku Gornergratu

Nová Monte Rosahutte	Prechod trhlinami