Výstup na Tlstú a Ostrú

9.7.2013
       

Gaderská dolina - Konský dol - Muráň - Tlstá - Zadná Tlstá - Zadná Ostrá - Ostrá - Gaderská dolina.

Dĺžka 18 km,  prevýšenie 1200 m.  Náročnejšia túra.
 

Výstup na Tlstú a Ostrú         

       Za krásneho letného počasia sa vybrala trojica horcov opäť na ďalšiu túru. Tento krát ich cieľom bolo vystúpiť na dva dominantné vrcholy Turca - Tlstú a Ostrú. Niečo po ôsmej hodine odstavujeme naše približovadlo na parkovisku v Gaderskej doline. Na úvod túry si doprajeme dobré pivečko v miestnej reštaurácii. Turistika samotná začína kúsok za chatovou osadou, kde nás modrá značka vedie Chodníkom Janka Bojmíra (Ján Bojmír - pedagóg, publicista, nestor slovenskej turistiky, autor mnohých vlastivedných publikácií). Stúpame dolinou Konský dol, ktorú lemujú skaly a skalky rôznych veľkostí. Pochod miestami komplikujú popadané stromy. V závere sa mierne stúpanie stupňuje a prichádzame na križovatku modrej a žltej značky na Muráni. Tu si doprajeme krátku prestávku. Ďalej pokračujeme úzkymi chodníkmi vedúcimi cez malé planiny, okolo skál, previsov a zákutí lesa k vrcholu Tlstej. Ako sme stúpali čoraz vyššie, naskytovali sa nám výhľady na doliny Konský dol a masív Ostrej. Častokrát sme sa zastavili na skalnatých previsoch a vychutnávali si pohľady do hĺbky dolín siahajúcich až do tmavých miest lesa. Po chvíli vystupujeme z lesa a kráčame po planine až na vrchol Tlstej. Tlstá je pomenovaná veľmi správne, je to rozložitá, mohutná hora s veľkou vrcholovou lúkou. Keď podídeme k okrajom lúky z južnej odlesnenej strany, tak mi skoro vyrazí dych – obrovské skalné steny a terasy sa prepadajú do hlbín Konského dolu. Nad nimi kraľuje Ostrá a za ňou sa vypína pyramída Drieňku. Samozrejme, nič nestojí výhľadu na celú Turčiansku kotlinu, Lúčanskú Malú Fatru, Krivánska Malá Fatra sa vypína ponad smrečky severnej strany. Pohľad na východ – centrálnu časť Veľkej Fatry zakrýva les.

      Keď sa nabažíme výhľadov a takmer ideálneho svetla na fotografovanie, poberieme sa po zelenej značke na Zadnú Tlstú. Tá už nie je taká úchvatná, je to skalnatý hrebienok, zato však prírodná rozhľadňa na centrálnu časť pohoria. Nasleduje krátky zostup a zas výstup a ešte zopár krát – zelená spojka Tlstej a Ostrej nejde po vrstevnici, ako sa zdá z mapy. Je to úzky hrebienok, sem-tam skala a spadnutý strom. Hrebienok sa zvrtne doprava a dospeje na hrebeň – to už možno vytušiť prítomnosť vrchu. Ešte zopár metrov a bujný listnatý les vystriedajú vápencové skaly, ihličnany a výborný výhľad na východ a juh. Na východe sa týči skala ako v Machu Picchu! To čo sme pred jeden a pol hodinou z Tlstej vnímali ako ostrý hrebeň, je v skutočnosti skalná homoľa. A nielen jedna, na hrebeni je ich niekoľko. Opatrne prechádzame cez exponovanú Zadnú Ostrú. Cesta po hrebeni občas pripomína skalolezenie. Po chvíli adrenalínu prichádzame do sedla pod Ostrou. Tu musíme chvíľu počkať, pretože z Ostrej práve schádza početná skupina detí v sprievode dospelých. Čaká nás záverečný, technickými pomôckami zabezpečený výstup na vrchol Ostrej. Tá skala vpredu nás však ťahá ako magnet. Po prekonaní skalného okna prichádzame na samotný vrchol. A opäť úžasný kruhový výhľad. Drieňok a hlboko pod ním Blatnická dolina, Tlstá a celá turčianska kotlina ako na dlani. Taký výhľad nemajú v žiadnej reštaurácii! Čo je najhoršie na strmých výstupoch? Po nich vždy nastupuje strmý zostup. Nie je tomu inak ani v našom prípade. Schádzame opäť do sedla. Záverečná prestávka a po žltej značke schádzame strmo serpentínami k Muráňu a odtiaľ už známou cestou do Gaderskej doliny. Tam túru končíme v miestnej reštaurácii Gader.

Peťo Horváth