Výstup na Drieňok

29.9.2015

       Za krásneho jesenného počasia sa vybrala trojica horcov opäť na ďalšiu túru. Tento krát ich cieľom bolo vystúpiť na Drienok (v minulosti nazývaný Drieňok). Je to vápencovo - dolomitový vrch v juhozápadnej časti Veľkej Fatry. Vrchol poskytuje kruhový výhľad na Turčianske Teplice a na západnú časť Národného parku Veľká Fatra. Nie je síce taký dramaticky bralnatý ako jeho známejšie susedky Tlstá a Ostrá, výhľady z neho ale tiež stoja za námahu.
      Niečo po deviatej hodine odstavujeme naše približovadlo v ústí Rakšianskej doliny, odkiaľ začíname samotný výstup na Drieňok. Pomerne rýchlym tempom začíname stúpať spevnenou cestou hore dolinou. Míňame rázcestie Mača, kde sa na modrú značku z Diviakov napája žltá z Mošoviec. Po prejdení približne jedného kilometra prichádzame k miestu, kde do Rakšianskej doliny ústi bočná dolinka Hore vodou. Tu stojí senník. Za necelú štvrťhodinku k nemu prichádzame. Trasa značky za chatou konečne opustí asfaltovú cestu a naše ďalšie kroky povedú už pravou veľkofatranskou divočinou. Hneď za chatou sa značka napája na lesnú cestu. Stúpanie je mierne. Neprejdeme ani pol kilometra, keď nás šípka nasmeruje do bočnej dolinky. Jej dnom sa za strmšieho stúpania dostávame do sedla za Drieňkom. V týchto miestach konečne zažívame pravú veľkofatranskú jesennú atmosféru. Pred nami je totižto záverečný, azda najťažší úsek trasy na vrchol. Chodník začína prudko stúpať priamo hore po juhovýchodnom svahu Drieňku. Ako sa dostávame do výšky 1 100 m začínajú sa otvárať výhľady na Turiec. Celý Turiec zalieva slnko. Ostáva nám zdolať posledné prudké stúpanie. Po jeho zdolaní sa sklon terénu zmierňuje a pomaly sa dostávame na vrchol. Úžasné výhľady na fatranské hrebene i turčiansku záhradku si vychutnávame plnými dúškami. Na vrchole panuje krásne slnečné jesenné počasie. Na vrchol prichádzajú dve turistky. Z rozhovoru sa dozvedáme, že sú zo západných Čiech a že sú tu na týždennej dovolenke.
      Po hodinovom pobyte na vrchole sa poberáme dole, do sedla za Drieňkom. Pomerne rýchlo prichádzame ku chate pod Drieňkom. Klesáme dole Rakšianskou dolinou. Míňame prameň, senník a zastavujeme sa až na rázcestí modrej a žltej značky. Po krátkej prestávke pokračujeme ďalej a za krátky čas prichádzame k nášmu autu. Krátko sa zastavujeme ešte v obci Rakša pri pamätnom dome M. M. Hodžu. Tradične zhodnocujeme celú túru. Bola výborná. Takto uveličení sa presúvame vlastným autom domov, do Partizánskeho.

Peter Horváth