Na Jančekovej skale

9.12.2020

Trasa : Cígeľ parkovisko - lyžiarske stredisko - miestna značka - Jančekova skala - zjazdovka - lyžiarske stredisko - parkovisko.
Parametre trasy : Dĺžka 5 km, prevýšenie 300 m, nenáročná túra.
Lokalita : Vtáčnik

FOTOGRAFIE



Na Jančekovej skale


      Druhú decembrovú stredu sa za krásneho slnečného počasia vydal Peťo s Ľubom po prvý raz navštíviť Jančekovu skalu. Tá sa nachádza vo vulkanickom pohorí Vtáčnik nad podhorskou obcou Cígeľ. Trasa je nenáročná a meria necelé tri kikometre. Od lyžiarskeho strediska v Cígli vedie ku skale miestna turistická značka a správny smer ukazuje aj mnoho drevených smerových tabúľ. Prechádzame okolo chatiek, posedu a menšieho jazierka, pokračujeme pekným bukovo-dubovým lesom s prastarými dopukanými jedincami. Po prekonaní tristometrového prevýšenia sa ocitáme v cieli – teda na Jančekovej skale. Tá je v nadmorskej výške 843 metrov, teda má iba o tri metre viac ako Žarnov. Skala je andezitová, vytŕča nad okolitý terén a je z nej úchvatný výhľad na široké okolie. Navyše je dnes jasno a hlavne žiaden opar, teda ideálny čas vychutnať si pohľady z vtáčej perspektívy. Okrem protiľahlých Nitrických vrchov, Malej Magury, hrebeňa Vtáčnika, Tribeča a Považského Inovca vidíme aj celú Lúčanskú Fatru so zasneženým Kľakom a Martinskými hoľami, ba dokonca v diaľke sa týči i Malý fatranský Kriváň. Vidíme aj bohunickú jadrovú elektráreň s pariacimi chladiacimi vežami. Neuveriteľný výhľad, hádam najkrajší z celého pohoria Vtáčnik.

     Na vrchole skaly je umiestnený kovový dvojkríž, lavičky a návštevná kniha. Je tu tiež asi 50 horolezeckých ciest. Z tabule s povesťou sa dozvedáme, že Janček bol vojak, ktorý sa v roku 1550 po skončení bojov pridal k zbojníckej družine. Prepadol aj neďaleký hrad Sivý kameň. Zbojníkov však zajali a odsúdili na smrť. K úteku Jančekovi pomohla dcéra majiteľa hradu Uliša, ktorá sa doňho zaľúbila. Dala mu koňa a otvorila bránu. Hradná stráž však začala utečenca prenasledovať a na skale ho obkľúčili. On, uvedomujúc si svoju beznádejnú situáciu, zoskočil aj s koňom zo skaly a zahynul. Uliša na jeho počesť nazvala skalu „Jančekova“.

      Keďže sa niet kam ponáhľať, na brale v tichu a obklopení krásnou prírodou pobudneme hádam aj trištvrte hodinu. Neskôr sem vystúpili dvaja ďalší turisti, ktorí prišli z Bieleho kameňa. Ako návratovú trasu si vyberáme priamy zostup po zjazdovke, čo nám ušetrilo vyše kilometra chôdze. Zjazdovka je dlhá osemsto metrov. Od dolnej stanice vleku je na parkovisko už len zopár stoviek metrov. Túto krásnu túru sa v budúcnosti oplatí absolvovať s celým naším klubom.