Smrť turistiky ?

Komentár k novému zákonu o ochrane prírody

  Od 1. januára 2003 platí nový zákon o ochrane prírody. Ide o silno diskriminačný zákon, ktorý potláča všetky formy organizovanej turistiky. Človek sa až čuduje, kto mohol takýto zákon navrhnúť (kto ho mohol schváliť, tomu sa až tak nečudujem – poslanci často ani nevedia, za čo hlasujú).

  Tak teda od 1. januára je akékoľvek verejné organizovanie turistických akcií v chránených územiach značne obmedzené. Nejde len o byrokratické prekážky a nutnosť vybavovania povolení, ale hlavne o dvetisíckorunový kolok, ktorý musí každý žiadateľ o povolenie zaplatiť. Týmito poplatkami sa prakticky zlikviduje organizovaná turistika na Slovensku, pretože jednotlivé kluby nebudú ochotné a ani schopné toľké peniaze zaplatiť. Poďme si zákon podrobnejšie rozobrať.
  Chránené územia sa delia na 5 stupňov ochrany. Prvý stupeň má najslabšiu ochranu a piaty stupeň najsilnejšiu. Bežné územie (lúky, lesy, pohoria), ktoré nie je explicitne vyčlenené ako chránené, má prvý stupeň ochrany. Tu je dovolené uskutočňovať aj verejné turistické akcie, stanovať, zakladať oheň a podobne. Ak sa však pozrieme do turistických máp, zistíme, že oblastí s prvým stupňom ochrany je u nás málo. Sú to obyčajné pohoria, turisticky skoro nezaujímavé. Všetky krajšie a príťažlivejšie oblasti sú prinajmenšom chránené krajinné oblasti a tam už platí druhý stupeň ochrany. Tu sa môže ešte stanovať a zakladať oheň, ale verejné turistické akcie sa môžu organizovať len so súhlasom príslušného orgánu ochrany prírody. Na povolenie treba podať žiadosť, ktorá musí obsahovať presný dátum konania akcie, presnú trasu aj s mapkou, výpis z katastra nehnuteľností a súhlas vlastníka alebo správcu pozemku, kadiaľ sa bude prechádzať. Ak túra prechádza viacerými okresmi, treba mať povolenie od každého dotknutého okresného úradu. Už len samotná táto byrokracia sťažuje organizátorom prácu. Zlatým klincom však je povinnosť priložiť k žiadosti 2000-korunový kolok. Tomu hovorím zlikvidovanie turistiky. Cyklistom je do takýchto oblastí vjazd úplne zakázaný. Tretí stupeň ochrany platí vo všetkých národných parkoch, teda vo Vysokých a Nízkych Tatrách, v Malej Fatre, v Slovenskom raji, na Pieninách a podobne. Tam je organizovanie verejných turistických akcií celkom zakázané a výnimku môže povoliť jedine krajský úrad, prípadne ministerstvo životného prostredia. Žiadne zájazdy do Tatier už turistické kluby nebudú môcť organizovať. V týchto oblastiach je tiež zakázané voľne táboriť a prespávať, zakladať oheň, jazdiť na koni, lyžovať sa, zlaňovať a zbierať lesné plody (toto platilo už dávnejšie). Štvrtý a piaty stupeň ochrany platí v prírodných rezerváciach, chránených areáloch a prírodných pamiatkach. Zákon nezabudol ani na jaskyne : do žiadnej jaskyne okrem dvanástich prístupných nemôže človek vstúpiť. Za porušenie tohto zákona môže byť uložená pokuta od 100.000 do 1.000.000 korún. Snoriť po prírode a striehnuť na ľudí, od ktorých sa dá vydolovať pokuta, budú novoustanovení strážcovia prírody.

  Zamyslime sa teraz, čo to pre turistické kluby znamená. Pochybujem, že by bol niektorý klub taký bohatý, aby mohol platiť všetky tie poplatky. Ak by sa navyše akcia musela napr. pre nepriaznivé počasie odložiť, povolenie vydané na konkrétny dátum prepadne. Znamená to, že buď budú kluby organizovať svoje akcie načierno a modliť sa, aby ich nikto neprichytil, alebo sa verejné akcie prestanú organizovať, čím kluby stratia svoju opodstatnenosť. Do prírody budú ľudia chodiť individuálne, budú tam chodiť trampi a vandráci, ktorí aj tak nikdy žiadne pravidlá nedodržiavali. Práve turistické kluby, ktoré vychovávali svojich členov k poznávaniu a ochrane prírody, sú týmto zákonom najviac postihnutí. Je to všetko na hlavu, ale tak je to schválené. Paradoxom je, že "strážcovia prírody" majú povolené jazdiť po chránenom území autami, a my, bežní smrteľníci, tadiaľ nemôžeme prejsť ani na bicykli, ani peši. Odteraz aby človek vždy, keď chce ísť na prechádzku do lesa, rozmýšľal, či sa náhodou neocitne v chránenej oblasti, kde si nesmie opiecť slaninku, odtrhnúť pár malín či drienok, nazbierať si za košík dubákov. Všade môže číhať člen stráže prírody, ktorý vám za pár hríbikov nasolí riadnu pokutu. Ak pri sebe zrovna nebudete mať dostatok peňazí, predvedie vás na policajnú stanicu. Že to nie je možné? Ale je. Presne tak je to napísané v novom zákone o ochrane prírody.
  Zosmutneli rady organizovaných i náhodných turistov. Asi to nakoniec dopadne tak, že na prírodu a jej krásy sa budeme dívať spoza ostnatého plota, aby sme náhodou niečo nepoškodili.